Niekde v Česku aneb Slovensku

Tu píšte vaše začiatočné príspevky, ako majú vypadať nájdete v Informáciach.

Noemi Smith

Ležala som v posteli, tvár vo vankúši a perina zkopaná niekde na zemi. Spala som hlbokým a zaslúženým spánkom no nemalo tomu tak byť stále. Prevalila som sa na druhý bok a trochu som pootvorila ústa, začala som dýchať trochu hlbšie, celkovo to vyzeralo ako keby som naberala dych pred skokom do vody. Tu mi zrazu pri nočnom stolíku zazvonil budík a ja som zletela od ľaku z postele. Rýchlo som ho nahmatala rukou a štuchla som do tlačítka na vypínanie vďaka čomu prestal zvoniť. Pomaly som sa postavila zo zeme s takým veľkým zívnutím. Podišla som k stolu a zapozerala som sa na to, aký je dnes deň, keď som si všimla že je streda tak som s trocha panikou prevrátila školskú tašku hore nohami a nahádzala som do nej nejaké učebnice aby to nevyzeralo že som sa včera vôbec neučila. Ešte raz som zaletela pohľadom k hodinkám kde svietilo 6:58. Vbehla som do kúpeľne a dala som si takú malú sprchu aby som zo seba zhodila stres. Nahodila som na seba nejaké to oblečenie čo spočívalo v krátkej mini sukni, spodným prádlom a tenkou košeľou s krátkymi rukávmi, tiež som si vytiahla mobil z nabíjačky a do tašky zabalila noťas aj s nabíjačkou a prenosným netom. Do mobilu som zapojila slúchatká a vyšla z izby. Zamkla som a tesne som sa vyhla nejakému chalanovi ktorý mohol byť tak o štyri roky starší než ja, po tom som sa len rozbehla k škole pretože som trocha meškala. škola bola nudná ako vždy, nezaobišlo sa to bez neustálej kritizácie zo strany učiteľov a aj niektorých žiakov. Tiež som tam neplánovala zostať príliš dlho pretože ma zajtra čakal turnaj v Teakwondu. Na obedňajšej prestávke som sa zo školy vyparila a rozhodla som sa ísť si trocha zabehať do mesta. Samozrejme sa nemyslel obyčajný beh ale Parkour takže som vyhľadávala čo najzložitejšie možné prekážky cez ktoré som sa dostala za svojím cieľom. Pripadala som si ako voda ktorá sa proste prispôsobí danej situácii a čo najpriamšie ako to iba ide. Po asi dvoch hodinách som stála pred dverami do svojej izby, dnes som nemala tréning a tak som mohla zvyšok dňa leňošiť, Po ďalšej sprche som sa posadila na do kresla a porozhliadala som sa okolo seba, Chvíľku som váhala ale nakoniec som len namierila rukou na stôl z ktorého ku mne vyletelo pero. Chytila som ho a začala som si ho pohadzovať vo vzduchu. Tu som si zrazu na stole všimla nejakú neznámu obálku. Bola som presvedčená že som ju tma ráno nemala a tak som sa s podozrievavým pohľadom na ńu zahľadela a priblížila som sa. Keď som ju chytila a otvorila vypadol z nej list v ktorom stálo "Viem kto si a čo dokážeš.Chcem ti pomôcť, a chcem ti dať zmysel života a oporu.Čoskoro sa stretneme,chcem aby si bol pripravený!" trochu zdesene som sa na to pozrela a rýchlo som ho šmarila do koša. Rozbehla som sa k dverám a keď som sa uistila že sú zamknuté tak som začala trocha uvažovať. Mala som chuť rozkričať sa a utiecť niekam kde nie je ani živej duše. Pozorne som si premerala izbu a keď som nevidela žiadne náznaky po vlúpaní tak som si len povzdychla a uložila som sa predčasne spať. Celú noc som však nezavrela oči a stále som bola tak trocha vo vytržení. Skoro ráno som vstala a po tom čo som si zobrala potrebné veci, tak som si to zamierila na Autobusovú stanicu mlynské nivy čo moblo od môjho domu vzdialené niekoľko kilometrov, chcela som ísť peši a tak som len vykročila zo slúchatkami v ušiach z domu a zamierila som si to priamo na Autobusovú stanicu kde by ma mal čakať tréner a autobus ktorý mieril na majstrovstvá Európy v Taekwondu.

Javier obrázok

Prechádzal som zavčas rána ulicami mesta z vysielačkou v uchu a počúval najnovšie rozkazy.
Nebojte sa šéfe, všetko prebehne v poriadku.Povedal som chlapíkovi vo vysielačke a potom skončil hovor.Vytiahol som zo svojej bledo zelenej bundy lístok na ktorom bolo napísané meno,bydlisko,výzor a iné informácie.Papierik som pokrčil a vložil naspäť do vrecka a zamrmlal som si.Sakra práca,malá pláca.A vykročil ku autobusovej zastávke, kde mal čakať objekt mojej terajšej úlohy.Na zastávke som našiel svalnatého chlapíka, ktorý mal v ruke tašku plnú športového náčinia.Prišiel som až k nemu a dobre si ho obzrel. Ked už to bolo trochu divné, pristúpil som ešte bližšie a opýtal sa.Nezaoberáte sa náhodou tréningom, potreboval by som nejakého učiteľa.Muž sa na mňa s úsmevom pozrel a povedal.Ponúkam hlavne súkromné hodiny ak by ste mali záujem,môžem vedieť vaše meno?Teraz som si už bol úplne istý jeho identitou,vytiahol z vrecka kyvadlové hodinky,dal mu ich pred hlavu a tak trochu ich rozkýval pred jeho očami.V okamihu pár sekúnd ležal na zemi a spal ako drevo.Ihned som ho odtiahol na lavičku v parku, a nechal ho len tak tam.Vytiahol mu peňaženku a z nej jeho doklady. Prečítal som si ich a vložil ich aj s peňaženkou späť,pritom som si však nechal dvacať euro,takú príležitosť predsa nemám každý deň a jemu určite chýbať nebudú.Potom som mu strelil miernu facku a znova vytiahol hodinka a tento krát povedal.Teraz tu budeš do obeda sedieť a potom sa vrátiš domov. Keby sa ťa niekto pýtal čo tu robíš, si na prechádzke.Vtedy som zastavil pohyb hodiniek a odišiel,muž robil presne čo som povedal.Zaliezol som do kríkov a pomocou pečate vzal jeho podobu. Potom som sa postavil na zastávku a čakal práve na požadovanú osobu.

Noemi Smith

Po hodnej chvíľke som dorazila na miesto kde som sa mala stretnúť s trénerom a keď som ho tam zbadala tak som sa len pousmiala a z diaľky som mu zamávala. Posledných pár metrov som k nemu pribehla a poriadne som si zívla. Taak čo? kedy vyrážame? chcem tam už byť a roztrieskať Nemecku prdel. Povedala som s nadšením a dala som si ruky za hlavu.

Javier

Akoby plánovane práve zastal pred nami autobus.Mal som cudziu podobu a hlas preto som povedal.Pýcha predchádza pád,pamätaj si to.Teraz nastúp do autobusu...Tak sme obaja urobili a nastúpili do autobusu,mal som tak trochu strach že ma odhalí, predsa len som v tomto nebol tak celkom doma.Sadli sme si do jednej dvoj sedačky a ja som jej povedal.Dúfam že si pripravená, prosím povedz mi ked dorazíme na miesto.Povedal som jej kedže som netušil kde práve teraz ideme.

Noemi Smith

Eeh.. to plánujete spať celý čas až do Košíc? Spýtala som sa ho a trocha som sa uškrnula. Okej tréner. Ale to s tou pýchou som nepočula. Dodala som a tiež som si plánovala chvíľku zdriemnúť. Ani nie za minútu som mala zatvorené oči a tuho som spala.

Benjamín Lintner

Zobudil som sa okolo 10:00 sadol som si na kraj posteli a chytil som si hlavu.Na čo som včera pil?Spýtal som sa sám seba a postavil som som sa a šiel som do kúpeľni a osprchoval som sa. Obliekol som sa do nových vecí a zobral som si mobil dal som si ho do vačku a boxera do druhého vačku a krabičku cigariet som dal vedľa mobilu a zobral som si peňaženku a sáčok kde bola marihuana približne 40 gramov a dal som si ich do vačku na bunde a vyšiel som z bytu zavrel som dvere a zamkol som a šiel som po schodoch smerom dolu. Ked som prišiel pri dvere tak som vyšiel nadýchol som sa a šiel som po uličke na miesto kde som sa mal stretnúť z kupcom prišiel som tam a vytiahol som z bundy marihuanu a podal som mu ju a on mi podal peniaze iba som zobral peniaze a on marihuanu a šiel som na raňajky. Zastavil som sa pri stánku z jedlom a kúpil som si jednu bagetu a red bull a šiel som si sadnúť na lavičku do parku kde som začal jesť. Pomaly som dojedol a dopil. Postavil som sa a odhodil som plechovku do koša a vytiahol som jednu cigaretu a zapaľovač dal som si cigaretu do úst a zapálil som a šiel som preč smerom na most. Prechádzal som po moste až kým som nedošiel na koniec a šiel som dalej a nemal som žiadny plán čo budem robiť a tak som sa len túlal po uličkách. Ked sa mi už nechcelo chodiť tak som si sadol na lavičku a sledoval som oblohu.

Joe


Zobudil sa v luxusnej hotelovej izbe a v ruku mal na pocitaci pricom tam mal rozspisane veci Auhhhhh povzdichol si a pozrel sa do pocitaca pricom stale lezal v posteli a zacal pisat kody . O 14:56 to konecne dokoncil a jemnim mavnutim ruky zavrel notebook a vstal z postele pricom sa zacal obliekat a veci si zbalil do ruksaku . Pomaly presiel k vychodu a potom na prizemie hotelu kde prisiel na recepciu a dal svoju kreditnu kartu a potom natukal pin kod . Hned potom sa idal do malej kaviarne kde sa mal stretnut na nejaky pohovor o pracu s programovanim nejakeho zariadenia . Hned ako tam dosiel objednal si coca - colu a sadol si do jedneho s kresiel pricom zacal pomaly pit a uz cakal kim pride aj jeho zakaznik . Zatial si vytiahol notebook a zacal pisat ...

Detektív Peter

Máme ho.Povedal si agent sám pre seba ked dotyční predal drogy našej spojke.Už mám všetky potrebné dôkazy na uzatvorenie miestnej drogovej skupiny.Našiel som 8 ľudí ktorý kšeftujú z drogami a mám ich tu na videu.Povedal som a odovzdal spisy kapitánovi miestnej stanice.Ten povedal.Dobrá práca,ihned tam pošlem svojich ľudí a všetkých ich zbalím.

Polícia

Traja agenti oblečený v civile prešli niekoľkými uličkami v parku,ked si všimli požadovanú osobu.Jeden s nich pristúpil zo zbraňou v ruke ku chlapcovi sediacom na lavičke a povedal.[/b]Benjamín Lintner, ste zatknutý za pašovanie a predaj drog.Máte právo nevypovedať,všetko čo poviete môže byť použite proti vám.Odpor je zbytočný.Povedal zatiaľ čo další agent sa mu chystal nasadiť putá.

(nech si zvolíš zlú cestu či dobrú,v oboch prípadoch ťa z toho spomínaná agentúra dostane )


Jenifer obrázok

Mala som jednoduchú úlohu a pre dievča mojej triedy by to nemal byť problém.Využijem svoje dievčenská zbrane a snád to vyjde.Podľa informácii čo som o ňom mala,mal by to byť 16 ročný muž,mne bolo už 19.Prešla som cez ulice mesta a vstúpila do jednej malej kaviarne.Podľa fotky akú som dostala som ho ihned spoznala.Sadla som ku nemu a prihovorila som sa mu.Dobrý deň, moje meno je Jenifer a prišla som tu kvôli vášmu zamestnaniu,no toto nieje to správne miesto kde si môžeme pohovoriť.Vonku je moje auto, podte vezmem vás na jedno miesto,no je to odtiaľto dosť daleko.Snád to pre vás nebude problém.Povedala som predstierajúc že mi ide o jeho zamestnanie, no v skutočnosti som mu chcela ukázať,kým je, a čím sa musí stať. (a to auto je dajme tomu Audi TT )

Joe

Sedel v kresle uz asi 10 minut a stale pozeral do pocitaca pricom uz dopijal svoj napoj Kde je ? opytal sa a uz do dveri voslo nejake dievca a prislo az k nemu a povedala nech s nim odide na ine miesto kde si o tom prehovoria Premna zamna odvetil a siel za nou az nastupil do auta ktore bolo dost stare Audi TT nejake stare co a pomyslel na svoje AUDI R8 islo pomerne dlho a stale rozmyslal kde idu ...

Javier

Celú cestu sme prespali,aj ked ja som sa len tak tváril.Napokon sme dorazili na miesto,šťuchol som ju nech sa zobudí a obaja sme vyšli vonku z autobusu.Vtedy som však zacítil ten divný pocit, aký mávam predtým kým sa stane niečo zlé,bola to taká moja prirodzená schopnosť.Pozrel som sa na Neomi a povedal jej.Musíme vypadnúť,ihned! Turnaj sa ruší.Je tu niekto kto ťa chce zabiť a ja som tu preto aby som ťa ochránil.Som človek ako ty, viem o tvojom skrytom živote.No teraz nieje na vysvetľovanie čas,oboch sa nás pokúsia dostať,preto kto sme!Povedal som jej stále v podobe jej učiteľa,pozoroval okolie plné ľudí a snažil sa nás odtiaľ dostať.

Jenifer (nie si trocha píp,je ti 16 a máš auto,ved nemáš ani vodičák sa zobud, a kde si písal že si bohatý to je dôležité spomenúť)

Nastúpili sme do auto ktoré bolo svojich spôsobom divné.Na jeho tachometri bolo vyše 300 kilometrov aj ked toto auto by nemalo dať ani 250km, všade boli samé gombíky,paneli a podobne.Nastúpili sme do auta a pohli sme sa z miesta.Hned ako sme vyšli na diaľnicu, a frčali takých 220km za hodinu,čo je rýchlosť pri ktorej by sme sa obaja mohli stať ľahko mŕtvymi.Vtedy som začala hovoriť vážne.Joe,tak sa voláš že.Nechcel by si mi niečo o sebe povedať?Vieš,ty si jeden s nás,a ja som ťa vyhľadala preto, aby som ti ukázala náš svet.Povedala som a pustila jedno video na paneli auta.Prebehlo tam video, v ktorom pár chlapov,zabilo jedného iného,no zabili ich za pomoci techník a zbraní.Toto je môj bývalí partner.Tí parchanti ho zabili a zabijú aj teba.Som tu na to,aby som ťa naučila brániť sa pred nimi. Tvoje meno je Joe no ty nie si človek, v tvojich žilách nekoluje len krv, ale aj chakra, s ňou môžeš urobiť čo si len zaumieniš,meniť svoju podobu,ovládať priestor či elementy,či dokonca aj cudziu myseľ.Tak čo mi na to odpovieš,mám ťa tu vysadiť a ti počkáš kým si ťa ti muži nájdu a zabijú ťa?Povedala som čakajúc na to, ako sa nateraz rozhodne. (nie že to zase odflákneš,naozaj by si mal strach,veľa otázok,kto su tí muži,neveril by si nikomu a podobne,tak ma nesklam )

Noemi Smith

Vyplašene som sa naňho pozrela a ustúpila som pár krokov dozadu. Vôbec som ho nepočúvala keď tu som si spomenula na ten list a rozmýšľala som či mi ho mohol poslať on. Keď som si spomenula ako v telke dávali dokument o zopár ľudí s podobnými schopnostami ako ja, a o tom čo sa stane keď nejakého najdú tak som šmarila tašku jeho smerom a rozutekala som sa do najbližšej uličky.

Benjamín Lintner

Nič som neurobil!Povedal som a nasadil mi putá.O čo tu ide neviem o čom rozprávate ja som nikdi nijaké drogy nepredával! A kde by som ich zobral?!Povedal som pomerne dosť nervozne a čakal som.

Joe


Ostal dost zarazeny a premyslal o svojich moznostiach az nakoniec povedal Co mi ostava povzdichol si Ale musim si davat pozor co ked oni ma chcu zabit povedal a cakal na mieste oc sa bude dalej diat aby sa mu nieco nestalo Aj tak by som musel ist peso pomyslel si a cakal na mieste pricom si vybral upravenu mp3-ku a jednu bluetooth sluchatko si dal do ucha ...

PS: A co ze mam 16 XD moj oco nema zbrojny pas a ma mp5 XD

Agent

Na nás to hrať nemusíš,šetri si to na právnika.Máme dôkazy,radšej si hľadaj dobrého právnika.Povedal jeden z agentov a odviedli ho do auta a prišli tak aj na policajnú stanicu.Zavreli ho do cely a povedali mu.Ked budeš chcieť hovoriť, oznám to strážnikovi.Povedal agent a odišiel.Každému rupnu v takejto situácii nervy.

Javier (o ľudí so schopnosťami ostatný svet nevie len tajné organizácie )

Stoj!Kričal som na ňu ked zaliezla do uličky, presne ako v mojej vidine ktorú som mal pred pár dňami.Sakra,tam nesmieš ísť!Zareval som na ňu no ona už bola v uličke.Započul som zvuk shurikenov ktoré preleteli vzduchom,a vedel že nemá žiadnu šancu prežiť.V poslednej chvíli som sústredil chakru do nôh a vyskočil priamo na ňu pričom mi nad hlavou preleteli shurikeny.Nebol čas na rozhovory,preto som rýchlim pohybom vstal a nabral svoju obyčajnú podobu.Ihned som zložil pečate a zrazu tu bolo niekoľko ľudí,ktorý vyzerali ako ja,no boli to len ilúzie.Prišiel som ku dievčaťu a hodinki jej rozhupal rovno pred očami.Ihned omdlela,chytil som ju do rúk a bežal s ňou do bezpečia.Pustil som mikrofon ktorý som mal stále v uchu a povedal.Mám tu problém,dvaja muži nás prepadli.Myslím že som ich stratil no nemôžem si byť istý.Je v bezvedomí,mierime na letisko,vyšlite po nás prieskumnú lod.Po chvíli sa ozvalo len "O 15 minút je tam." Bežal som ako najrýchlejšie som vedel,položil som dievča na zem a zobudil ju pričom jej poručil.Budeš ma nasledovať až kým ti nepoviem že môžeš prestať!Povedal som a obaja sme bežali až na miesto,Gps my ukazovala pristávacie miesto na jednej bytovke.Tak som sa tam vybral.Náhle sa zjavilo naše lietadlo a nastúpili sme doň.Ked sme boli dnu,zakýval som dievčaťu pred očami mojimi hodinkami a povedal jej.Uvoľniť.Pričom som jednou rukou vytvoril pečať,čakal som čo dievča urobí.

(tvoj otec je gangster, a som zvedavý či máš v 16 vodičák )

Benjamín Lintner

Sakra sakra sakra!Povedal som si a kopol som do mreží.čo teraz budem robiť?Spýtal som sa sám seba a sadol som a sklonil som hlavu.Hej aká je kaucia?Spýtal som sa strážnika a čakal som.

Noemi Smith (gomene -.-)

Trochu som zaklipkala očami a po tom som sa naňho pozrela zo strachom v očiach. Čo po mne chcete?! okamžite ma pustite domov, rozkričala som sa a rýchlo som sa postavila pri čom som sa porozhliadala okolo seba a keď som zistila že som v lietadle tak som sa len spustila znova na sedadlo a ponorila som si ruky do dlaní.

Javier (ja viem,no treba to nejako čím skôr ukončiť )

Pozrel som sa na ňu s porozumením a pomaly si sadol vedľa nej a hovoril.Aj ja som si týmto podstúpil a ničomu som nechápal.Vzali ma od rodinu,od domova,od priateľov,no keby to neurobili,dnes by som bol aj ja, a možno aj moja rodina mŕtva.Je to tak lepšie,pre všetkých, aj ked je to ťažký osud.Nemusíš sa báť, všetko sa čoskoro dozvieš.Moje meno je Javier a mojou úlohou bolo nájsť ťa.Ty si jedná z nás, ľudí zo schopnosťami ktoré sa musíš naučiť ovládať.Samozrejme,môžeš kedykoľvek odísť,no ty aj tvoji priateľa sa ocitnú v nebezpečenstve.Vieš ako sme ťa našli? Sú ľudia ktorý majú schopnosť vycítiť jedných z nás, a rozprávať sa dokonca s nimi v ich snoch.Je nás veľa a všetci sme iný, niektorý sú silnejší,niektorý slabší, a všetci sme lepší na iný typ boja.Mňa volajú Hypnoid,vdaka mojím schopnostiam ilúzii a videnia časti mojej budúcnosti.Možno aj ty si niečim výnimočná,a ľudstvo ťa potrebuje.Dôveruj mi.Na mieste ti vysvetlím viac.Povedal som jej v palube tohto vojnového lietadla.

(na dnes končím s písaním ale možno vám ešte odpíšem ak dostanem náladu )

Noemi Smith

Odtiahla som sa od neho k stene lietadla a tak som si sadla tým spôsobom že som mala na stoličke pokrčené nohy a v kolenách zaborenú hlavu, bolo toho na mňa moc a bola som stále dosť vystrašená.

Javier

Sme na mieste.Ozvalo sa z prednej strany lietadla a dvere v zadu sa otvorili.Dnu vstúpili svetlo ktorého tu doteraz bolo len málo.Zastavili sme priamo v hangáre tejto krásnej,špičkovo modernej budovy.Vystúpil som z lietadla.V hangári bola ešte další jeden stíhač, a jedna veľký výsadková lod,ktorá bola po zuby ozbrojená. Hangár bol ešte stále otvorený,no práve vstupné vráta sa začali zatvárať.Vonku bolo vidieť ľadové hory a kopy snehu.Hned ako sa hangár zatvoril, vdaka tepelným generátorom tu bolo znova teplo.Vtedy už ku nám kráčal profesor Aizen (obrázok nabudúce). Ten povedal.Misiu si splnil na výbornú,no potrebujem aby si nás aj nadalej sprevádzal,práve teraz si tu jediným človekom ktorého pozná najdlhšie.Kývol som hlavou a nasledoval som ich do dalšej miestnosti.Bola obrovská,mala desiatky dverí,celá bola úplne moderná,všade najnovšie prístroje a všade plno automatických dverí, čo viac, uprostred bol prístroj ktorý detailne ukazoval zem a mal aj niekoľko metrov.Boli tam vyznačené všetky mestá, a bolo tam strašne veľa vecí ktorým som aj ja ledva chápal.Pamätám si ked som to videl po prvý krát,vtedy to bolo naozaj úžasné.Profesor pristúpil ku veľkej obrazovke na stene a rozkázal pustiť video,aneb tak trochu prezentáciu a začal hovoriť a popisovať celé video.Viem že sa bojíš, no čím skôr to pochopíš, tým ľahšie sa rozhodneš. Ty si súčasť jedného špeciálneho druhu.Pred stovkou rokou prebehla svetom vlna,ktorá obdarovala pár budúcich rodičov,zvláštnou dna ktorá dokázala vytvoriť nový druh človeka.Toto je stavba tela normálneho človeka a toto nás,hovoríme si jednoducho ninjovia,podľa starých japonských legiend o ľudoch podobným nám. Naprvý pohľad sú tieto telá úplne neodlišné, no ked to priblížime (priblíženie na určitý bod), uvidíme dalšie cievi,ktorými však neprúdi krv, ale dalšia tekutina ktorú naši predchodci nazvali chakra.Táto tekutina nielen že zvyšuje fyzické schopnosti človeka,no aj psychické. Tí inteligentnejší s nás,dokonca dokážu chakru využiť v spojení s ľudským mozgom,čím vytvoria myslenú ilúziu.Niektorý chakru dokážu zhmotniť mimo svojho tela,či ňou narábať vo svojom tele.Tak dokážu umenie menom techniky, ktoré sú u každého človeka iné,niektoré sa dokáže naučiť len on, iné sa môže priučiť od ostatných....Teraz niečo o nás. My sa voláme Commando Rising a sme tajná organizácia na udržiavanie poriadku vo svete. Na tomto svete sú aj zlý ninjovia, na ktorých ľudia nemajú. No my áno a to je náš zámer.Ak ich nikto nezastaví, vyhubia ľudstvo a nastolia novú epochu.Preto ich musíme zabrániť.A to sa nám nepodarí bez ľudí ako ty,bez ľudí z darom.Tí ktorý vás napadli,neboli od nás.Sú ako my, no vybrali si cestu zla.Ich cieľom je taktiež hľadať ľudí ako ty, a donútiť ich pracovať pre nich, či už vydieraním alebo dobrovoľne. Preto bola tvoja rodina presunutá do bezpečia, a nemusíš sa báť, postarali sme sa o to aby ich už nenašli.Táto budova je v zabudnutej oblasti v Norsku,preto nás tu nepriateľ nemôže vycítiť a tak ani nájsť.Tu si ty aj ľudia podobný tebe v bezpečí.Ak sa však rozhodneš vrátiť,nájdu si ťa, a nepripravenú a slabú ako jeden z ľudí ťa zabijú! A to ja nedopustím,som tu preto aby som ti pomohol, a zachránil ľudstvo pred touto zkázou.Chápem že si to musíš premyslieť,preto som ti pripravil izbu,čoskoro ti privezieme tvoje veci a oblečenie. Ja sa teraz musím venovať iným povinnostiam, na všetky otázky ti odpovie Javier.Na to som len prikývol hlavou a čakal čo bude.

Jenifer (tebe dávam pravidlo,min 10 riadkov Toshi,porušíš tvoje príspevky budem mazať, a nech maju hlavu prosím )

Z diaľnice sme vyšli na istý vidiek a tam som auto zastavila.Na lúke uprostred hustého porastu lesov bolo moderné lietadlo.Pozrela som sa na neho a povedala.Teraz nastúpiš do toho lietadla a odvezie ťa na miesto, kde ti bude všetko vysvetlené.Zatiaľ sa maj,verím že sa ešte stretneme.Povedala som,čakala kým vystúpi a odfrčala preč.Lietadlo letelo asi 20 minút,kým pristáli v hangári v základni.Zaviedli ho do hlavnej miestnosti, kde si práve prehliadol video a komentár profesora,aby viac porozumel (viz, predchádzajúci príspevok).

Prišla mi správa a tak som si ju prečítala na palubnej doske, ihned som sa vrátila a navštívili policajnú stanicu.Muž menom Benjamín Lintner,17 rokov s čiernymi dlhými vlasmi,má problémy zo zákonom,čoho sa dá využiť v náš prospech. Stráže ma pustili za ním a zastavila som pred jeho celou a počkala kým stráže opustia miestnosť a presunú sa do miestnosti vedľa.Moje meno je Jenifer.Môžem ti pomôcť z problémov a dostať ťa odtiaľto,no nie som právnička.Ak chceš,uzatvoríme dohodu.Ty vypočuješ mňa a ja ti na oplátku za to pomôžeš.Je to jednoduché,hľadám človeka na jednu chúlostivú prácu, a ty jediný sa na ten post hodíš.Myslím že vieš o čom hovoríš, no nemusíš mi to povedať.Si síce na polícii,ale ani tu nie si v bezpečí. Mal by si ísť so mnou.Povedala som mu a čakala na reakciu.

Benjamín Lintner

Pozrel som sa na ňu.Neviem kdo ste a ani ako ma chcete dostať odtiaľto. Určite viete za čo som tu a nedostanete ma odtial to tak ľahko.Postavil som sa a pozeral som furt na ňu a vytiahol som jedni cigaretu a dal som si ju do úst a zapálil som ju.A vôbec o akú prácu ide?chytil som cigaretu do prstov a usmial som sa a čakal som na jej odpoveď.

Noemi Smith

Celý čas som bola ako bez života a po tom predstavení som bola dosť zmetená, tušila som že sa do normálneho života sotva vrátim a hrozne ma to štvalo, všetci moji priatelia, tréningy, škola, rodičia.. Stiskla som päste a zahľadela som sa do zeme, mala som chuť do niečoho kopnúť ale len som tam tak stála. Okolo mňa sa zo zeme zodvihol prach, teda ak tam nejaký bol a trocha sa mi zavlnilo oblečenie. Stále som však bola ticho a čakala som kým mi niekto ukáže tú izbu či čo to malo byť.