World of Naruto

Sora Kuroshi
Táhla jsem se za Isamem, těšila jsem se zase domu. Jako pro mě typické. S lehkým neviným úsměvem jsme Isamovi skočila na záda. "Bolí mě nohy."Prohlásila jsem a vesele se zakřenila. Kecala jsem nohy skoro vůbec nebolely, ale přoč nevyužít toho že mě má Isamu rád a klidně mě potáhne. Navíc to může brát jako rozcvičku.

Toshi


Isiel hned vedla nich a pomalou chodzou presiel cez branu az do konohy kde som sa poskrabal na hlave a pozeral sa vokol seba no nic zaujimave nevidel az na to ako Sora skace Isamovi na chrbat To je zase toho pomyslel si a dalej siel ulickami za Isamom a Sorou a premyslal o svojej minulosti Ked tak rozmyslam kde je moj sensei pomyslel si Dufam ze este nie je mrtvy pomyslel si a pousmial sa Ten kto ho porazi musim byt ja povedal a siel dalej ...

Isamu Notsubaki

Ach jo, už zase.Pomyslel som si a znova viezol Soru na chrbte, asi ju moc rozmaznávam.Aj tentokrát som ju doniesol takto až do dediny,vedľa nás kráčal Toshi a sledoval nás.Asi by sme s tým mali dať pokoj aspoň pred ním,pomyslel som si a dalej kráčal.Na uliciach bola ako inak plno ľudí, ktorý sa usmievali a žily svojimi životmi,šťastný a ničím nerušení v bezpečí.Prišiel som ku jednému z ninjov a opýtal sa ho.Neviete kde nájdem Saagun Denjira?Na to my odpovedal.Myslím že mu dnes majú prideliť tím a bude niekde mimo konohy,ale kde to neviem.Myslel som si že tím už mal mať dávno, no asi mám zlé informácie, možno s tým ešte pre niečo počkali.Napadlo ma jednoznačné miesto kde by mohli byť, určite to bude tam.Dokráčali sme až tam,samozrejme Sora sa viezla a Toshi niesol všetky batohy z našimi vecmi.Ber to ako tréning.Hovoril som mu.Nakoniec sme dorazili na miesto, áno naše staré miesto.Tie spomienky,toľko sme tu toho prežili.Porozhliadnul som sa po okolí a zazrel štyroch (teraz asi troch ) ľudí, zakričal som.Ahooooj.Kýval som rukami z kopca na akom som stal a z úsmevom kráčal ku nim.

,,,na počudovanie to boli len dedinčania,,,
( sorry písal som to skoro hodinku),,,,

Ďalší deň pre Konohu, ďalší deň pre obchodníkov, umelcov, farmárov, robotníkov, učencov a ninjov.

Krásny deň zavládol v Zemi ohňa a lesník Kenchi Ohmae ako každý deň započal prechádzkou po rozľahlom lese, ktorý obklopoval celú dedinu. Po svojich cestách občasne stretol lesnú zver, srnu alebo zajaca, a na oblohe zazrel vrabce, holuby. Jeho pozornosť však upútali dva dravce letiace vysoko ponad les Kenchi pozoroval týchto dravcov ako sa v diaľke ladne vznášajú, že si ani neuvedomil že sa dostal z riedkeho listnatého lesa na čistinku, kde zastal a ticho pozoroval ako si letia po oblohe, a postupne sa približujú.
Je dobré vidieť že sa sem vracajú také ušľachtilé tvory, pomyslel si a stále ich pozoroval. Po asi pol minúte mu niečo nesedelo. čím bližšie boli tým boli väčší a to Ohmaeho zaskočilo, čo?... čo to má byť, pomyslel si prizrel sa bližšie a odpoveď na seba nenechala dlho čakať.

"Džiro, ďalšia únavná hliadkovacia misia je za nami, keď bude hokage-sama od nás vyžadovať takéto sprostosti podám výpoveď" - ozval sa Obrovský orol hovoriaci ľudskou rečou a okrem toho že vyzeral úplne ako obyčajný obrovský orol jeho perie naberalo sýtočervený odtieň. Denjiro sediaci na Inushim pozeral dopredu usmieval sa lebo videl Konohu z výšky a v plnej kráse.
"Je to pekné vracať sa domov, aj keď je to asi po miliónty krát, však ? " - spýtal sa Inushi.
"Áno je, ale dnes sa mi to zdá iné výnimočnejšie." dodal Denjiro a stále sa usmieval.
"Isamu sa poteší že sa opäť uvidíte" vravel Inushi. "Samozrejme, od samej radosti sa rozsype," snažil sa vtipkovať Inuwa, no bolo ticho,
"Nechápete, tá Isamuová technika čo sa mení na lístie, chápete, rozsype sa, dobré však" vysvetľoval.
"Hej, super, tvoj humor je na úrovni tvojej Inteligencie," dodal Inushi ironicky.
" HA- HA- HA" silene sa zasmial Inuwa, "zato ty si náš pán encyklopédia" povedal Inuwa a snažil sa Inushiho vyprovokovať, no ten sa usmial a s úsmevom na tvári povedal: "áno to som celý ja"..
"Nechajte už toho" - riekol Denjiro, a po chvíli pokračoval "dnes je to iné, lebo mi boli pridelený žiaci. Oficiálne som sa stal senséom. Sensé Denjiro Saagun" vyslovil si Denjiro sám pre seba a tváril sa spokojne.
"veru, veru, náš učitelíček, naša autoritka, naša nová hviezda" - robil si posmech Inuwa, a Inushi dodal, "ľutujem tých mladých genínov ktorých budeš učiť, alebo skôr tváriť sa že ich učíš" začal z posmeškami aj Inushi.
"Ďakujem Vám za nič, priatelia moji," ďakoval Denjiro ale pritom by ich najradšej v tomto momente utopil, ale potlačil svoje myšlienky usmial sa a riekol.
"Už sme skoro tu tam by malo byť naše cvičisko, choďte tadiaľ." prikázal im.

Denjiro s orlami preleteli ponad vrcholkami stromov a keď pristávali uvideli Isamua doprevádzaného dvomi ninjami. Hneď ako ich zazreli všetci traja pristáli kúsok od nich a Denjiro svižne zoskočil a napochodoval pred Isamua.
"Isamu! Rád ťa opäť vidím," povedal Denjir a uklonil sa. "Ale aj vás Sora a Toshi," a tiež sa pred nimi uklonil.
"Hm, aj my vás radi vidíme" zvolali dvojhlasne Inushi s Inuwom." zamávali krídlami ale neklaňali sa.
"Máte voľno" zvolal Denjiro, na orlov , "voľnóó" zvoli a už ich nebolo.
Denjiro sa pozrel na trojicu ninjov stojacich pred ním s trochu šibalským úsmevom.....

Isamu Notsubaki (nič sa nedeje tak dobrý príspevok som videl naposledny ked hral s nam iešte Denjiro Prosím odpusť mi moje amatérske príspevky, nakazila ma ostatný ale čoskoro sa do toho dostanem )

Soru som už zložil z chrbta a pripravil sa na vrúcne privítanie.Podišiel som k Denjirovi a priateľsky ho objal. Som tak rád že ťa vidím.Dopočul som sa o tom že dnes sa staneš senseiom a musel som doraziť do Konohy,musíme to poriadne osláviť.Dobre som si ho poobzeral a z úsmevom na tvári povedal.Ked som ťa videl naposledny,bol si veľká kopa svalov,vidím že sa toho moc nezmenilo....Zamyslel som sa a pomyslel na ostatných ktorý boli so mnou a ihned hovoril.Toto krásne dievča už poznáš, a ty ako si na tom zo ženami?Nehovor mi že na to nemáš čas, na to sa vždy nájde čas.Povedal som s úsmevom.

Isamu v novom prevedení

Spoiler:

Toshi

Pousmial sa a bol celkom rad ze ho vidi a potom sa uklonil Zdravim Denjiro povedal a ostal cakat bez slova zatial co sa s nim rozpraval a pozeral sa ako na neho a videl ze sa na nom vela nezmenil iba niekde trosku vecsie svaly ako mal ale inak bol ako vzdy

"To bolo milé"- povedal Denjiro po objatí, no potom si neodpustil štipľavú poznámku, "škoda že nie si môj typ" po týchto slovách nasledoval velikánsky úsmev ako ospravedlnenie za hlúpe reči.
"Áno, zatiaľ sa držím vo forme, vďaka delenej strave, mäso zvlášť, zeleninu zvlášť, ryžu zvlášť, no a potom to postupne všetko zješ, je to veľmi efektívne" povedal Denjiro a tváril sa že vie o čom hovorí aj keď bolo očividné že si robí zase žarty,. " nie to bol vtip, Jednoducho tréningy sensého Rocka ma naučili ako správne cvičiť a jesť, no a výsledky sa dostavili," hovoril teraz už vážne.

"samozrejme že to oslávime, ale ešte som ich nevidel, musím zbehnúť za Hokage-sama, keď tak urobím môžeme sa stretnúť a osláviť to" súhlasil Denjiro s Isamuovými nápadmi

"A ty ako si na tom so ženami?" spýtal sa Isamu priamo, Denjiro sa zapýril pritiahol si Isamua bližšie k sebe a spustil. "Počuj, na západ odtiaľto je prameň, a ľudia tam žijúci na ňom zbudovali kúpele. Nebudem ti klamať ale chodí tam také dievča ktoré má telo ako bohyňa a keby si vydeľ jej ... " Denjiro sa pozrel na Isamua žmurkol urobil smiešnu grimasu a s rukami na hrudi opisoval naozaj veľké kružnice... a tváril sa pri tom veľmi veľmi spokojne a zároveň čudne. "Vieš, čo myslím, jednoducho tú raz získam," hovoril a pritom stále rukami opisoval veľké kruhy. ...

Isamu Notsubaki

Držím palce.Povedal som z úsmevom na tvári pred jeho grimasami.Tak ako to bude z tvojim tímom?Mieniš ich dnes vyskúšať tak ako kedysi skúšali nás.No doba sa zmenila,tímy sa skladajú zo všetkých ninja dedín,som zvedavý akých žiakov si si to vybral, určite si si ich už obzrel, no oni sa z tebou stretnú po prvý krát. Som si istý že budeš dobrým učiteľom a že vycvičíš novú generáciu kage.Povedal som s vysmiatou tvárou.

Napadlo ma nechať svojich summonov si trochu zabehať,aj oni to tu majú radi.Kuchyiose no Jutsu!Zvolal som svojich summonov Ukara a Aili.Ukaru bol teraz už asi dvojmetrový vlk a to ked stál na všetkých štyroch nohách,Aili bola vždy menšieho vzrastu no teraz dosahovala veľkosť 1 metra.Môžete sa bližšie zoznámiť tuto z papagájmi.Povedal som z narážkou na tie ich ukecané zobáky.

Dobre teda,nájdete nás v Rámen obchode.Povedal som a kráčal späť do dediny s ostatnými.

Denjiro Saagun

Inushi s Inuwom pri slove papagáji, zlovestne zazreli na Isamua. Pretože poletovali len tak sem a tam a nechali sa nadnášať vzdušnými výrmi ktoré, za teplého dňa stúpali hore k nebu užívali si ľahký let, a Isamuové slová ignorovali. Denjiro sa usmial pozrel na nich a povedal. "Tuším sú unavení keď nemajú chuť sa hašteriť. No nič, ja tiež budem musieť isť. Určite si vás nájdem, teraz však musím zaskočiť za Hokage-sama." vravel a keď Isamu vykročil spolu s Toshim a Sorou letmo im zamával.

Chvíľu na to čo zmizli zvolal orlov k sebe vraviac: "tak a teraz ideme konečne za Hokage-sama," ako dopovedal snažil sa vyliezť Inuwovi na chrbát.
"Hej, nemohol by si sa prejsť, lebo neviem ako si to predstavuješ, ale aby sme ťa stále nosili na chrbtoch je pre nás dosť vysilujúce" povedal Inuwa s miernou dávkou drzosti. Denjiro sa nechápavo obzrel naokolo aby pohľadom spočinul na Inushim, a čakal že aspoň ten podporí jeho vôľu a prehovorí Inuwu aby nekládol odpor no Inushi sa naňho len dlho díval a nakoniec povedal. "Prechádzka ti urobí dobre Džiro."
"Čo, tak už aj ty?" skríkol Denjiro. "Dobre, dobre teda pôjdem pešo, len mi povedzte prečo ste tak náhle zas obrátili list?" hovoril Denjiro a vydal sa smerom k budove hokageho.
"Vieš, to že ťa nosíme je prejav dobrej vôle, no a už sa nám nechce" vysvetľovali obaja. Denjiro. Denjiro sa ďalej už na nič nepýtal bol naštvaný a kráčal s rukami zloženými na hrudi. Celú cestu k budove na nich ani raz nepozrel. Zato Inushi s Inuwom si to patrične užívali chvíľu kráčali chvíľu poskakovali, radostne si škriekali a sem tam si ničo šuškali, čo Denjira neupokojovalo.
Keď však prišli pred budovu hokage, Inushi riekol. "No vidíš Džiro ani to nebolelo."
"Zato, vás to bude bolieť" zlostne precedzil medzi zuby. Inuwa, k nemu priskočil krídlom mu položil na rameno a dodal. "Bez to ako tréning" potom sa usmial tak ako to vedel len on a jeho zobák a spolu s Inushim si sadli pred vchodové dvere do budovy.
"Počkáme ťa tu" povedali. Načo Denjiro len pohodil plecami a riekol dosť nahlas aby ho obaja dobre počuli. "Aspoň že tak, lebo keby Hokage-sama videl čo sa z vás stalo nebol by spokojný" a skôr ako mohli orli niečo povedať vbehol dnu.
Prebehol starou známou jemne lomenou chodbou zaklopal na dvere od pracovne Hokageho a čakal.... [left]

Naruto - The Leaf Hokage

Stihol som to.Zamrmlal si Hokage ked počul klopanie na dvere, pričom pred pár sekundami preliezol do kancelárie cez okno,kto vie čo mal také dôležité na práci . Sadol si do stoličky a nacvičil svoj znudený výraz a povedal.Vstúpte Saagun.Povedal vediac že tam je.Ten vkročil dnu a postavil sa do stredu miestnosti predo mňa.Samozrejme sme boli na tomto stretnutí dohodnutí tak som vedel o čo ide a povedal.Pred nedávnom si mal možnosť si svojich študentov obzrieť,dnes sa oni zoznámia z tebou.Mali by sa nachádzať už v Konohe a to na streche divadla (povedzme). Inštrukcie určite poznáš, otestuješ ich schopnosti a rozhodneš sa či si tento tím ponecháš, ak nie,pridelíme ťa ku špeciálnej Aliančnej jednotke. Ak však tím prijmeš, budeš ich cvičiť a ja vám zaobstarám nejaké misie.Tu na stole sú všetky dokumenty a informácie ktoré o nich máme,ich mená,fotky,pôvod,schopnosti a dalšie informácie.Všetci traja sú už pomerne slušný ninjovia, ktorý ovládajú svoju podstatu a aj jednoduché techniky či narábanie zo zbraňami,preto si dávaj pozor.To by bolo nateraz všetko, o 30 minút máš stretnutie s nimi, takže sa na to dobre priprav.Bud hlavne v pohode a dobre si rozmysli, aký sensei budeš,či prísny,či milý, je to len na tebe.Môžete odísť Denjiro Saagun.Povedal som,vstal zo stoličky a venoval sa zbierke zbraní zavesených na stene. (uf aké novoty )

Ibuki Ido

Prechádzal som cez les bolo pomerne dosť teplo a slnko bolo vysoko na oblohe a ja som sa vracal z kratšieho tréningu.A v diaľke som už videl mohutné hradby a v pozadí veľké tváre vytesané do hory pomaly som vyšiel z lesa v tom mi slnečné lúče prudko zasvietili do očí hneť som sklonil hlavu a za chvíľočku som už stál pred hlavnou bránou. Vošiel dnu a šiel som na určené miesto. Na uliciach bolo ako obvykle dosť veľa ľudí zabočil som do vedľajšej uličky kde bol chládok dal som si dole batoh a vybral som si s neho fľašku z vodou napil som sa a vrátil som ju naspäť do batohu. Ešte som mal trošku času a tak som šiel do môjho bytu. Prišiel som pred dvere otvoril som ich a vošiel dnu a hneť na to som ich zavrel. Sadol som si na postel a dal som si dole batoh a aj bundu trochu som natiahol svoje dalšie dve ruky pozrel som na hodiny a už bol čas aby som vyrazil dal som si čistú bundu a zobral som si dajakú výzbroj a vyšiel som z bytu ktorý som zamkol a skočil som na strechu a odtiaľ na dalšiu a takto som pokračoval až kým som nedošiel na strechu divadla kde som si sadol a čakal som.

Denjiro Saagun


Denjiro podišiel k stolu zobral si spisy hlboko sa uklonil a vypochodoval von z kancelárie. Toto šlo relatívne dobre. Takže čo tu máme, rozmýšľal Denjiro idúc chodbou pričom si prezeral dokumenty s profilami svojich budúcich žiakov. Ako prvého si nalistoval spis Ibuki Ida. Zbežne si ho preštudoval zameral sa hlavne na úroveň jeho schopností a na techniky. Zaujímavý okruh techník, pomyslel si. Zaujato si študoval jeho profil nedbajúc toho že nedával vôbec pozor na zem a ako prechádzal dverami potkol sa a listy mu vyleteli z rúk rovno na ulicu pred orlov.
"hľa, veľký učiteľ v celej svojej majestátnosti" ozval sa Inuwa. Inushi sa zasmial a pomohol Denjirovi zbierať papiere. Po chvíľke sa pridal aj Inuwa. "Takže ako sme na to lebo aj keď to nepripúšťame sme tím sami o sebe a teda určitá časť výuky pripadá aj nám, však je to tak, kolega sensé Inushi," ,,
"tak je kolega sensé Inuwa" pritakal Inushi a tváril sa autoritatívne, ale v zápätí dodal "kde sú naši študenti?" Denjiro si až teraz upratal všetky listy a povedal: "vy a učiť, možno len vtipy a hlúposti, ale ako dozor a poradcov vás beriem" povedal a usmial sa na orlov ktorý si vymenili významné pohľady a potom dvojhlasne zvolali "platí"..
Denjiro prikývol a začal, "Mali by sme sa stretnúť na streche divadla, podľa inštrukcii hokageho tam máme byť za 30 minút, takže ak sa pohneme tak zvyšný čas môžete odpočívať." navrhol im Denjiro, "samozrejme za predpokladu že ma tam hodíte"..
Inushi pokýval hlavou zo strany na stranu, a riekol "a potom že my sme lenivý, no poď Džiro" Denjiro svižne vyskočil na Inushiho a v sekunde sa už aj odlepili od zeme. Let im netrval ani minútu, no kľukatými uličkami Konohy by to zabralo oveľa viac času.
Ako pristávali uvideli na streche čiernovlasého chlapca v modrej voľnej bunde.Denjiro podľa fotky, ktorú si prezrel na dokumentoch od hokageho spoznal Ibukiho Ida, a vtedy dostal nápad. Prikázal orlom aby ho vyložili ale aby sa niekde skryli, tiež si vyzliekol jounínsku vestu a dal im ju aby ju postrážili a odložil si aj čelenku. Keď tak urobil napochodoval k Ibukimu a vraví
"Nazdar čakáš tu na sensého, toho ako sa volá toho Saagana, ja volám sa ehm,..." Denjiro rýchlo premýšľal aby si vymyslel dajaké vhodné meno "...som Kenji Jin a sem som prišiel aby som sa stal jeho žiakom. Vraj je to dobrý ninja ževraj dokáže svojim mečom naraz preťať storočný dub. Ja som ho teda ešte nevidel ale hovorí sa to o ňom. A vlastne ako sa voláš?" spýtal sa Denjiro a posadil sa k nemu....

Ibuki Ido

Pozrel som sa na neho a dal som si ruku do vlasov a trochu som sa usmial.No ja som o ňom nepočul nič nepochádzam z tejto dediny.Pozrel som sa na oblohu a potom zase na neho.A moje meno je Ibuki... Ibuki Ido. A neni si trochu starý na genina ?Trochu som sa zasmial a pozorne som čakal na jeho odpoveť pričom som si dal ruku vedľa seba.

Denjiro Saagun,

mohlo ma to napadnúť, že sa opýta na môj vek, prebehlo Denjirovi hlavou.
"Áno som starší, ale je to tým že mám už sa sebou pár rokov ako genin a teraz keď sa otvorili nové možnosti chcel som vyskúšať nové obzory. Odkiaľ že to si?" spýtal sa Denjiro pritom sa poobzeral dookola či niekto neprichádza, všimol si len dosť nápadne vyčnievajúce hlavy svojich summonov ktorý sa pravdepodobne dobre zabávali na tom čo robí. Nenápadným gestom tak aby ho Ibuki nevidel sa im snažil dať najavo že ich je vidno a že by sa mali skovať, sem tam jemne mykol hlavou, alebo ukazoval rukou, ale tak aby to Ibuki nevidel ale orlovia nechápavo akoby na truc ešte viac vytŕčali hlavy a mykali plecami akoby nechápali čo od nich Denjiro chce. Toto sú celý oni, ešte ma prezradia, pomyslel si. Denjiro sa snažil zaujať Ibukiho čo najviac a tiež sa chcel dozvedieť čo najviac o jeho postoji k autoritám skôr než zistí kto je.
"Si tu tiež z vlastnej vôle alebo ťa sem priradili, a čo rád robíš rád trénuješ? A čo misie máš nejaké za sebou a aký bol tvoj minulý sensé, mal si ho rád?" chŕlil zo seba Denjiro jednu otázku za druhou bez toho aby si uvedomil že to trochu začína preháňať.
"Ja som svojho nemal priveľmi v láske stále mi len niečo prikazoval, urob toto urob to nerob toto... bola to otrava neznášal som ho a keď som mal isť na misiu vždy ma držal v zadu ako by som nebol schopný sa o seba postarať, poznáš to však, preto sa pýtam ako to vnímaš" hovoril Denjiro ....

Ibuki Ido

Pozrel som sa na neho nechápavo prečo má tak veľa otázok a ten jeho vek sa mi stále nezdal buď je slabý a nedokázal zložiť skúšky alebo si zo mňa robí srandu. Postavil som sa a trochu som ustúpil a povedal som. Ja pochádzam z Kumogakure no Sato.Pozrel som sa okolo seba niečo sa mi tu furt nezdalo.No račej by som trénoval a plnil misie pre Kumo.Trochu som zvážnel.No a nemal som predtým žiadneho učiteľa a ani nič podobné žiadnu rodinu nič...A bol by som na tvojom mieste rád keby niekoho takého máš.Pozrel som sa okolo seba v tom som zazrel hlavy nejakých vtákov chvíľku som sa tam pozeral ale potom som sa pozrel na neho aby si ničoho nevšimol.A moja dalšia ruka vybrala jeden shuriken a hneť na to som ju schoval pod oblečenie a použil som Kumo Sōkei ( Pavúčinové ľanká ) a z ruky mi na shuriken vystrelila tenká pavúčina v tom som hodil shuriken po ňom a ked bol pred ním tak som ho potiahol smerom ku mne.a schoval som shuriken pod oblečenie tak aby si nevšimol mojej ruky. Pričom som čakal na jeho odpoveď.

Denjiro Saagun
(trošku som sa stratil v texte dúfam že som pochopil všetko správne, viac podstatných mien by to chcelo)

Ibukiho pohľad spočinul na Inuwovi a Inushim, tí sa naňho tiež chvíľu pozerali no hneď ako sa Ibuki obzrel späť na Denjira schovali sa pod úroveň strechy aby ich nebolo vidieť. "Myslíš že nás bolo vidieť?" spýtal sa Inuwa Inushiho "Myslím si že je to možné." odpovedal Inushi
"Tak v tom prípade buď zmeníme miesto alebo sa ukážeme." Navrhol Inuwa
hm, dobrý nápad poďme sa pre zmenu postaviť tamto na druhú stranu strechy za tú odvetrávaciu šachtu, lebo vyzerá to že Džiro ešte neskončil" Inuwa prikývol a spolu s Inushim zamierili tým smerom, snažiac sa byť "maximálne" nenápadný...
"Wow, bolo čo?" - spýtal sa Denjiro, a tváril sa akoby uvidel zázrak. "To si bol ty veď si mal obe ruky prázdne. Bol si to ty? teda ako áno, tak to bola super technika, naučíš ma to, však že, WOW dúfam že nový sensé bude ovládať kopu takých technik" hovoril Denjiro a tváril sa ohromene i keď si uvedomoval že shuriken musel byť priviazaný na ninjovskej oceľovej niti.
Keď už prestal hrať očarený výraz z techniky, ktorú ovládal už ako genín postavil sa neuvedomujúc si že prevedenie bolo síce podobné ale technika bola iná.

"To že nemáš rodinu ma mrzí, ale to že si nemal sensého je celkom dobré, lebo ja som mal strašného" vymýšľal si Denjiro až sa sám čudoval.
Podľa mňa však ninjovia z dediny ukrytej v lístí sú jedni z najlepších akí existovali a existujú. Veď boli odtiaľto všetci sanínovia, a dokonca aj Yondaime, 4 hokage, ktorý bol rýchly ako blesk," vtedy sa Denjiro trošku pousmial. No nie priveľmi
"Ty sa netešíš čo nové sa ti môže naskytnúť tuto, možno že aj z nás budú raz super ninjovia," hovoril Denjiro zanietene ako keď bol genínom a čakal ho prvý tréning so senseim.

Ibuki Ido

Pozrel som sa na to isté kde boli tie hlavy ale už tam nič nebolo.Možno sami to len zdalo ale predsa mi tu niečo nesedí.Pomyslel som si a pozrel som sa zase okolo seba.Túto techniku ťa nemôžem naučiť lebo nemáš....V tom som sa zasekol a pozrel som sa do zemeKed mu poviem že mám 4 ruky bude si myslieť že som nejaká obluda.Prepáč ale som daleko od dediny ktorú poznám a kde mám aspoň pár priateľov.Sakra kde je Sensei tak dlho.Spýtal som sa sám seba a sadol som si na schod.

Denjiro Saagun

"Dobre dobre," povedal Denjiro začal sa prechádzať sem a tam akože je netrpezlivý. potom zastal a vraví. "Zatiaľ sme tu len dvaja nemali by sme byť traja?" spýtal sa len tak do vetru Denjiro, ktorý sa ešte stále hral na Jina, neznámeho genína. "Neznášam čakanie a ty?" nakoniec sa spýtal Ibukiho, no potom dodal: "ale podľa mojich hodiniek májú ešte čas" ....

Ibuki Ido

Pozrel som sa na oblohu a potom som povedal.Neskráti si čakanie bojom?Usmial som sa pričom som sa postavil a pozrel som sa na neho.Som zvedavý aký je silný.Pomyslel som si a čakal som na jeho odpoveď.

Denjiro Saagun


"Tak to si udrel klinec po hlavičke" zvolal Denjiro
Tak teraz si ho môžem vyskúšať čo vlastne vie, som zvedavý oko vyzerajú jeho techniky ktoré boli uvedené v jeho osobnom profile, pomyslel si.
"Hej ale aby som ťa nerozdrtil hneď prvou ranou" zastrašoval Ibukiho Denjiro tak, ako to robí väčšina slabých alebo neskúsených ninjov aby sa tak vyburcovali k lepšiemu výkonu a zasiali semienka strachu do protivníkovej mysle, ktorý tým môže stratiť istotu vo svoje schopnosti a robiť tak chyby. Denjiro rýchlo potočil hlavou sem a tam, čo bolo sprevádzané hlučným praskaním krčných stavcov. "Som pripravený. Poďme na to!" povedal a nahodil zlovestný výraz tváre.

Ibuki Ido

Tak začnime.Povedal som a v rýchlosti som vytiahol 2 shurikeny ktoré som hodil smerom na jeho hrudník hneť na to som odskočil a vytiahol som jeden kunai a čakal som a vedel som že si to tu musím upraviíť aby som mohol použiť pasce.

Denjiro Saagun
(he-he-he)

Denjiro, sa jemne pousmial keď videl dva shurikeny letiace jeho smerom. Prvému sa pohotovo vyhol a druhý chytil za výrazného vresku v otočke obomi dlaňami tak ako čepeľ meča a zároveň sa pritom natočil tak aby Ibuky nevidel či ho shuriken naozaj trafil alebo nie.
"Au," zvreskol a hodil sa na strechu budovy bruchom dole. Kňučal a stonal akoby bol vážne poranený. "Čo to malo byť, prečo si taký agresívny, veď som ti nič neurobil," kričal a stonal, ale vždy keď otočil hlavu k zemi smial sa, až sa donútil k tomu aby mu začali tiecť slzy. Keď si to uvedomil otočil hlavu k Ibukimu a vraví so slzami v očiach "Prečo si to urobil čakal som že nepôjdeš tak surovo. Trafil si ma priamo do hrude a dosť krvácam poď mi pomôcť urob niečo." - vykrikoval Denjiro

Inushi s Inuwom ho pozorovali s otvorenými zobákmi. Zhodli sa na tom že Denjiro má naozaj veľký herecký talent. "Pozeraj on aj plače, on normálne plače?!, tak to je za sto bodov" šepkal Inuwa Inushimu, ktorý poznal Denjirové schopnosti a vedel že by ho dva shurikeny netrafili ani v spánku. "Ticho počúvam!" zahriakol Inuwu Inushi a vytŕčal sa spoza šachty aby dobre počul a videl.

"prečo tam len tak stojíš, Ja asi zomieram, Prečo si taký zlý" vykrikoval Denjiro a hnal situáciu do extrému s úmyslom ako sa Ibuki zachová.
"Predsa ma tu nenecháš zomrieť, a čo urobíš keď príde sensé a nájde moje telo a teba a zistí že si ma zabil" Denjiro už teraz naozaj šponoval napätie ako sa len dalo a čakal na Ibukiho konanie...

Ibuki Ido

Po tvári mi stiekla veľká anime kvapka a z otvorenými ústami som na neho pozeral a dal som si ruku na hlavu.To je vážne tak slabý?Ved tie shurikeny som hodil iba na to aby som odskočil.Začal som sa smiať.Pane bože postav sa lebo to dokončím.Bláznivo som sa usmial a namieril som na neho kunai v tom som počul dajaký zvuk pozrel som sa na to miesto odkial prichádzal zase som tam videl tú hlavu a tak som hodil jeden kunai po tej hlave a čakal som.