World of Naruto

Ibuki Ido

Postavil som sa a začal som koncentrovať chakru do úst nahromadil som tekutinu a pomocou chakry som sa s nej snažil spraviť pavúčinu no ale moc mi to nešlo tak som to skúsil znova ale zase nič. Vedel som že potrebujem niekoho kto túto techniku ovláda ale nik do taký nieje. Sadol som si na zem a začal som premýšľať ako na tu techniku.Po chvíli som sa postavil začal som koncentrovať chakru do úst zložil som potrebné pečate a povedal som Kumo Nento. Pavúčinu som mal ale bolo jej málo a nedokázal som ju vystreliť z úst a ani sformovať do takej podoby akú som potreboval.

Denjiro Saagun,

(tréning je nuda, ktorý ničí charaktery hráčov, len borci odolajú tlaku a píšu o tom ako pokračujú po mravčích krokoch s precíznou chronologickou a logickou postupnosťou)
(Všimol som si, že sa toho veľa nenapísalo. Nič-to som tu ja a trochu posunieme čas nie ?)

Neuplynul dlhý čas, čo Denjiro spolu so svojimi orľami opustili Konohu z neznámeho dôvodu po tom čo sa zoznámil s Ibukim Idom a Hanom Akimichim. Jeho cesta bola síce dlhá ale vďaka rýchlym krídlam Inushiho a Inuwu bol o niekoľko hodín naspať.

Rýchle mávanie mocných krídiel hnalo Inushiho a Inuwu neuveriteľnou rýchlosťou. Denjiro bol zvyknutý na rýchly let, z ktorého bol stále strapatý a po bokoch tváre mu horizontálne stekali a priamo aj zasychali slzy ktoré vytvárali biele čmuhy smerujúce k jeho ušiam.
"Pripadá mi to ako Déja vu," riekol Inuwa keď sa vracali dnes už druhý krát do Konohy,
"Čo veď ani nevieš čo to znamená," smial sa mu Inushi. Denjiro sa tiež zatváril prekvapene keď počul aké slovo použil Inuwa, ktorý sa nikdy netrápil tým že nemá bohatou slovnou zásobou. Preto len uznanlivo vykrivil ústa a pokýval hlavou.
"Náhodou viem čo to znamená, a pre toto sa to náramne hodí. " povedal Inuwa.
"Máš asi pravdu, " nakoniec pritakal Inushi.
Všetci traja sa pozreli na mesto, ktoré sa pomaly ale iste chystalo na noc. Slnko už bolo len nízko nad obzorom a hlavy 6 hokage vrhali čudesne dlhé a neprirodzené tiene na skaly a budovy v Konohe.
"Dnes to vidím už len na dobrú večeru a posteľ." zamrmlal a pretrel si oči hánkami ľavej ruky.
"Súhlasíme!" zvolali obaja orli, ktorý sa medzičasom dostali nad mesto a začali pomaly v oblúkoch zostupovať k jounínskej ubytovni v ktorej mal Denjiro svoj byt.

Čo tak asi robia moji študenti, rozmýšľal Denjiro po kúpeli, keď jedol večeru a neprítomne hľadel na zapadajúce slnko, ktoré žiarilo oranžovými farbami a oblaky okolo neho boli jasnočervené. Hm, dúfam, že som ich nevystrašil tým čo som im nahovoril, ale ak to pochopia majú dobrý základ k tomu aby sa z nich stali skvelí ninjovia, ubezpečoval Denjiro sám seba. Keď dojedol riad hodil len tak do drezu a išiel si ľahnúť do postele........

Ibuki Ido

Trénoval som dosť dlho a už bola tma a bol som dosť unavený a tak som sa vybral domov. Prešiel som zopár uličiek a už som videl budovu v ktorej mám byt. Vyšiel som po schodoch a už som stál pred svojím bytom otvoril som dvere vošiel som dnu a zavrel som ich a zamkol prešiel som cez chodbu a dal som na zem batoh a šiel som do kúpelne umyl som sa a niečo som zjedol a ked som dojedol tak som si ľahol do posteli a po chvíľke som zaspal.

(heroes nechcem sa ucit tie tvoje satanisticke techniky ja chcem ist do neba :lol )

Deniro Saagun

Slnečné sa hneď skoro z rána pohybovali po Denjirovej izbe až spočinuli na jeho tvári. Denjiro sa z počiatku podvedome bránil ich žiare tým že sa začal vrtieť a pretáčať ale aj tak ho napokon ich teplo a biele svetlo zobudilo.
Bolo krásne biele dopoludnie bez jediného obláčika. Keď Denjiro vstal z postele a otvoril okno aby vyvetral čerstvý vzduch sa mu nahrnul do pľúc a príjemne ho osviežil a dodal mu energie. Hneď započul zvuky dediny dedinčanov obchodníkov a psov a mačky ktoré či už to brechali alebo mňaukali na dvoroch obyvateľov Konohy.
Po rýchlej sprche a čistení zubov si zobral pár jabĺk ktoré mal v miske na kredenci natiahol sa do svojej čiernej kombinézy a prehodil si jounínsku vestu cez chrbát, na ramená si pripol meče a rozbehol sa von cez okno. Vyskočil z neho hlavou napred urobil asi zo tri salta a dopadol rovno nohami na chodník pod jouninskou ubytovňou. Tam zdvihol ruky nad hlavu a poriadne sa natiahol pričom sa zhlboka nadýchol a vydýchol. No je čas aby som skočil za Uzumaki-hokageom, pomyslel si a vydal sa na cestu.

--Klop,klop-- dvakrát zaklopal na dvere od pracovne hokageho a čakal.
(hodila by sa nejaká misia aby sme sa zahriali no aspoň môj tým)

Ibuki Ido

Ked som sa zobudil bolo už ráno ale ležal som na zemi a dosť ma bolel chrbát.Musel som znova spadnúť.Pomyslel som si a šiel som do kúpeľne umyl som sa a prezliekol. Vyšiel som z kúpeľné a vybral som si jesť z chladničky. Ked som dojedol tak som si zobral nejaké peniaze a vyšiel som z bytu zamkol som a začal som sa prechádzať po dedine.