Niekde v Česku aneb Slovensku

Javier

Zavolal som Joea a Noemi.Potom som ich zaviedol do ich izieb ktoré boli vedľa seba.Dalej tam bolo ešte cez 20 izieb,všetky patrili niekomu z nás,veľa z nich ešte nemali svojho majiteľa.Práve dorazila aj ich batožina a bola vysadené v ich izbách.Povedal som im.Môžte si to tu zariadiť ako len chcete.Máte tu televíziu,posteľ,stôl a samostatnú kúpeľňu.Kým sa nenaučíte ovládať svoje schopnosti,ostanete tu a v bezpečí.Potom sa môžete vrátiť do svojich domovov.Povedal som a oboch ich tam nechal sám a odišiel.

Jenifer

Prácu, o prácu pri ktorej budeš riskovať každý deň svoj život.No tvoj život je aj bez toho ohrození,ľudmi ako si ty,alebo ako som ja.Povedala som a zmenila svoju podobu na tú jeho,a potom späť.Schopnosti,tie máš v sebe, no musíš sa ich naučiť používať!A my ti v tom pomôžeme.Povedala som a tvárila sa pri tom vážne.

Joe

V izbe si uz len lahol na postel a rozmyslal co sa stalo pricom hodil veci do kuta a radsej ani nevybaloval po chvily vstal a isiel sa osprchovat a potom si zapol notebook a pripojil internet a zacal skumat ci sa neda nieco zistit Su perfektne zabezpeceny povedal a potom zavrel notebook a dal ho do tasky a cakal na svojom mieste na dalsie pokiny kto to vlastne je ? ak by ma chceli zabit tak ma uz zabiju pomyslel si a dalej lezal na postely zatial co si obliekol mikinu a nohavice

Noemi Smith

Nič som nehovorila a len som si sadla na kraj postele pri čom som sa oprela chrbtom o stenu.. vyzerá to tu ako v base, pomyslela som si a znova na mňa prišla depka.

Javier

V ten deň boli už všetci unavený a vybrali sa spať.Deň na to som prišiel do izieb Noemi,Dária a Joe a vykríkol som na nich.Je čas začať trénovať,nevzali sme vás tu preto aby ste sa tu flákali.Chcem vám vidieť do 5 minút pripravených.Dnes si vyberiete svoje šaty,zbrane,výbavu a pozrieme sa na vaše schopnosti.

...(o svojej postave nejdem vypisovať ako ju našli a podobne,bolo to dosť podobné vám a nemám chuť tento začiatok zase opakovať a to ešte zo svojou postavou )

[b]Dario

Taktiež ma prišli zobudiť a ja som rýchlo skočil na wecko,obliekol sa,trochu aj upravil a nasledoval kroky Javiera.Už som sa nebál ako včera,predsa len,vždy bol môj sen byť niečim viac ako ostatný, a to sa mi dnes splnilo.

Na začiatok

Ja Dario spolu s ostatnými sme sa dostavili do jednej z miestností.Táto miestnosť bola veľké,priestranná a všemožne využiteľná.Obsahovala kopu miesta na tréning,miesto na chvíľkoví odpočinok,ale aj akúsi knižnicu a hlavne pár desiatok zbraní.Pristúpil ku nám jeden z mužov ktorý tu pracujú a opýtal sa ma prvého, túto otázku.Tak základom by mala byť vaša zbraň.Ako môžete vidieť,máme tu aj zbrane staré aj zbrane moderné.Môžete si vziať trebárs samopal či pištoľ,no aj meče,katany,kopije,shurikeny a iné, aj zmodenizované zbrane. (takže vymyslite si takmer čo chcete ). Teraz pristúpte a vezmite si niečo z vašej novej výbavy.Tak som aj urobil, pristúpil som k zbraniam a obzeral sa po niečom vhodnom.Ako prvá mi do oči padol krásny dlhý a tenký a ľahký meč,ktorý bol však zavesení na tenkom sivom lane.To znamenala,že sa tento meč dal použiť aj na strednú vzdialenosť,a následne ním bojovať na boj z blízka.Ihned som chopil túto zbraň a s ňou aj jej moderne vyzerajúce puzdro, ktoré som si prevesil cez plecia a dal priamo na chrbát.Taktiež som vzal aj malú dýku,tu som si dal však ku hrudi spolu s puzdrom.Potom som chytil do rúk aj akési moderné shurikeny, boli takmer rovnaké no boli extra tenké a ostré,navyše divne zakrivené čo spôsobí ich omnoho väčšiu účinnosť.Vtedy som si však všimol,že nemám na to všetko už miesto.Vtedy sa znova ten muž ozval.Taktiež tu na pravo máte aj nejaké obleky, niesu nijak podozrivé ale sú prispôsobené na nosenie vašich zbraní a ľahký pohyb.Ihned som pristúpil ku jednému z kabátov, pod ktorým bolo veľa malých káps a záchytov pre zbrane.Vložil som si tam asi 10 týchto shurikenov.Následne som sa dostal aj ku zbraniam ako pištole.No nemal som guráž v mojom veku si nejakú vziať,a mať takú nadvládu medzi životom a smrťou.Vtedy sa muž ozval.Aj automatická zbraň môže byť nebezpečná proti ninjovi,ak ju použijete na nepriateľa,a ten ju ku príkladu odváti pomocou futonu,guľka vás môže ľahko zabiť,no tak isto to platí aj pre nich.Tieto zbrane využíva len málokto.Tým pádom som nechal aj toto tak.Zazrel som však dve špeciálne zbrane,ktoré by sa mi hodili.Obe sa dajú schovať pod rukáv.Na ľavú ruku som si dal vystreľovať uspávacích šípiek,na druhý vysúvaciu čepeľ,ktorá je navyše vraj vodivá na chakru,a dá sa ovládať pomocou nej. (niečo podobné ako vysúval pein). Mal som už všetko čo som potreboval,preto som ustúpil a nechal ostatným priestor.No nakoniec mi dali ešte špeciálny prístroj podobný hodinkám,vraj ho dostaneme všetci.Slúži na prenosné hovory,taktiež je v ňom zabudovaná kamera a malá obrazovka.Teraz som mal už naozaj všetko čo som potreboval,čakal som už len na ostatných.

Noemi

Keďže som už bola hore tak ma to nijak moc nezastihlo a takým pomalším tempom som si obliekla nejaké normálne veci, po tom som vyšla z izby a bez slova som išla kúsok za Javierom.

Vstal som a hned som sa isiel umit potom vstal a obliekol sa do svojich siat a presiel k miestu nastupu a isli sme malu cestu az sme dosli do nejakej miestnosti kde som si zobral katanu a obicajnu pistol ktoru si dal do puzdra ktore lezalo vedla dalej si uz nic nebral a presiel k oblekom kde si zobral cierny leskly oblek a nasadil si ho na seba potom ustipil a nechal priestor pre ostatnych a postavil sa k tomu druhemu Kto si ? ak mozem vediet opytal sa toho muza (dario) a cakal ...

Benjamín Lintner

Ked sa zmenila na mňa tak som ustúpil a sadol som si pozrel som sa na ňu a povedal som.Tak dobre ak ma viete dostať odtiaľ to.Trochu som a usmial a čakal som.

(takže jednoduché,ja tu píšem príspevky na 15-50 riadkov a vy si napíšete 1-5 riadkov naozaj ma teraz dojal príspevok krumli, ktorý sa nedokopal viac ako k tomu že si vzal "také normálne veci" tak takto,odteraz požadujem min. 8 riadkov,určite to dokážete verte mi len namiesto toho aby ste sa trocha zamysleli,čím skôr odpíšete čím najmenší príspevok aby ste to mali za sebou, a toto nieje ta hra akú tu chcem mať)

(Hero keby si rozmýšlal tak neprijmeš charakter každému amatérovi a potom by ti nevypisovali 1-2 riadkové posty (nemyslím Krumlu teraz) tak sa nesťažuj.... pokiaľ dáš 8 riadkov garantujem ti že aktivita skončila... skús na začiatok tak 5....)

Woflram
Ztichlým pokojem se jako výbuch ozval zvuk kytarového sóla z písničky Vorebei. Ještě ve spánku jsem budík vypla. Otevřela jsem oči a koukla na budík 6:30. Se zíváním jsem se vyvalila z postele. Protáhla jsem se a co nejtišeji jsem se vydala do kuchyně. Z ledničky jsem vytáhla jogurt a nasnídala se. Potom jsem se vydala do pokoje, oblékla jsem si tmavě hnědé kratasa do půl stehen a zelené tílko, to jsem dovršila vestou. Nachystala jsme si učebnice a šla do koupelny vyčistila jsem si zuby a namalovala se. S pokoje jsem si ještě vzala tašku a obal i s baseballovou pálkou a v kuchyni jsem si udělal svačinu a pití. Už jsem měla obutou jednu tenisku když jsem si uvědomila že je dneska čtvrtek, vyzula jsem se a běžela jsem do pokoje pro obal s kytarou. Obula jsem se a běžela na bus. Bylo teprv 7 ale mě to nevadilo.
Škola byla jako vždy nijak nezajímavá, přežila jsem i pár posměšku spolužáků. Po obědě jsem měla ještě dvě hodiny. Pak jsem se konečně dostala na hodinu. Dostala jsem za úkol se naučit novou písničku, profesor byl velmi spokojený. A já taky bavilo mě hrát zbavila jsem se většiny problémů a bylo mi prostě super. Po hodině jsem se sbalila a šla domu. Tam nikdo naštěstí nebyl. V pokoji jsem si hodila věci ke stolu a sedla si na postel. Vytáhla jsem nově nafasované noty a zkoušela hrát byly to moc pěkné písničky. Lehce jsem se usmívala až do doby než jsem si všimla obálky. Nechápala jsem co to je a kde se tady vzala. Položila jsme Kytaru na postel a otevřela jsem obálku. Ty slova mě zarazila - "Viem kto si a čo dokážeš.Chcem ti pomôcť, a chcem ti dať zmysel života a oporu.Čoskoro sa stretneme,chcem aby si bol pripravený!". Nedávali mi smysl co to má sakra znamenat?? Chtěla jsem to říct Terce, ale ted jsem si uvědomila že je pryč jela do lázní. A rodina mi nevěří. Schovala jsem kytaru a lehla si na postel. Dopis jsem schovala pod postel pod štos papíru. Z nočního stolku jsem si vzala MP3 se sluchátky a zaposlouchala jsme se do krásných klavírnch melodii.

Noemi

Pomaly som sa doplazila za nimi do tej miestnosti a na tvári sa mi striedal smutný výraz s výrazom nesmierneho podráždenia. Celá táto organizácia mi prišla ako pekná blbosť a už vôbec sa mi nepáčila myšlienka že by som musela s niekým bojovať, zbrane som sama o sebe nemala rada a už vôbec nie také ktoré dokážu jediným výstrelom niekoho zabiť, to platilo aj o zabíjaní, hnusilo sa mi a pochybovala som že by som niekoho zabiť dokázala. Keď nás vyzval aby sme si niečo vybrali tak som len hodila pohľad niekam inam a založila som ruky na hruď. Najprv ma vytrhnú z môjho normálneho príjemného života, od priateľov a rodiny a teraz čakajú že tu budem skákať ako budú oni pískať? Tse ... to určite. Pomyslela som si trocha naštvane a mala som čo robiť aby som niečo alebo niekoho nenakopla. Neviem tu o tom nič.. ale možno sa mi odtiaľto podarí ... utiecť. Zamyslela som sa znova no vedela som že tu na to ešte nie je správny čas..

Jenifer

Dobre teda.Povedala som a prišla ku strážnikovi.Potom som odišla na 10 minút z miestnosti si zavolať. O dalších 5 minút prišiel strážnik ku Benjamínovi a otvoril celu zo slovami.Si z toho vonku.Prikráčala som za ním, počkala kým strážnik odíde a povedala.Zmazali sme tvoj register trestov a vybavili ti odchod,never tomu čo ťa učili v škole, aj register sa dá zmazať.Teraz pôjdeš na túto adresu a nastúpiš o 1 hodinu do lietadla. (improvizuj ) Ja som odišla a nechala to len na ňom, stále som mala veľa práce a dostala som na krk ešte dalšieho nováčika, ktorého treba ukecať k tomu aby so mnou išiel.Tentokrát to bolo dievča a zamierila som to za ňou.Ach jo.Vzdychla som si, zastavila pred jej bytom (domom), a čakala tam vo svojom aute kým výjde von,ak samozrejme vyjde.

Dário

Dário.Odpovedal som

(teraz musíme počkať na ostatných,nesmie sa mi to každej postave vysvetľovať odznova )

Benjamín Lintner

Ked sa vrátila a povedala že celí môj register trestov je vymazaný nechcel som tomu veriť no ale ked som mohol odísť tak to asi bola pravda vyšiel som z policajnej stanici a nevedel som čo mám robiť moc som jej neveril že ma chce niekdo zabiť.A možno že ma smrť čaká na tej adrese.Som volný nemám žiadny záznam môžem ísť preč nemusím ju počúvať rodinu nemám nikdo ma doma nečaká.Pozrel som sa na papierik kde bola adresa bolo to na konci mesta.Nevedel som čo mám robiť môj život nestojí za veľa a oni vedia o mojich schopnostiach tak som sa vydal na to miesto. Po asi 50 min ceste som došiel na určené miesto. Bol to normálny dom a za ním dajake mini letisko. Dom nemal žiadne oplotenie tak som došiel až k letisku kde čakalo už lietadlo vošiel som do lietadla a sadol som si a čakal som pričom som premýšľal kam asi smeruje toto lietadlo čo budem robiť ked pristane.

Wolfram
Probudila jsem se kolem druhé ráno. Byla jsem vyspalá. Vstala jsem a převlékla se do kratase do půl stehen. tílka. Vzala jsem si batoh do kterého jsem si dala mobil, MP3, míčky na baseball a pár dalších blbostí co budu potřebovat na zítra. Přes druhé rameno jsem si hodila baseballovou pálku. Vyšla jsem s domu ven. Všichni spaly a nikdo se k mému štěstí nevzbudil. Rozběhla jsem k jedinému hřišti na baseball. Po dvaceti minutách sprintu jsem tam doběhla. Chvilku jsem se vydýchávala. a pak jsem si začala s míčky trénovat nadhoz. Bavilo mě se silou mrštit míčkem do zdi, ze které se po každém mém hodu odpadly malé kousky omítky. Tiše jsem se zasmála a dál si házela.

Jenifer

V noci som zaspala no našťastie ma niečo zobudilo a ja som si všimla že sa môj terajší cieľ pohol a vyšiel o tomto čase z domu.Bolo to mladé dievča ktoré bolo značne poznačené modou dnešných dievčať,bola som spokojná že mňa to nikdy nepostihlo.Zrazu mi zapípkali hodinky a na displeji sa objavila mapa, a na nej jedna žltá bodka, čo značilo že hodinky zaznamenali ešte nepoznanú chakru, v normálnom množstve.Taktiež samozrejme tam bola aj modrá bodka, veľmi veľmi slabá a to bola tá Wolfram.Ihned som vystúpila z auta a rozbehla sa za signálom ktorý sa rýchlo blížil.Zrazu však chakra zmizla a ja som toho ninju stratilo.Technika maskovania.Zamrmlala som si,buchla dlaňami a z dymu sa objavila veľké kopija akú som schytila do rúk.Boli sme len pár desiatok metrov v uličke za spomínaním dievčaťom.Hľadela som do strán a snažila sa zachytiť každý pohyb či zvuk.Z nôh my začala prúdiť chakra priamo do zeme.Doton : Technika splynutia.Následne som zachytila pohyb nohy na zemi vdaka mojej techniky a ihned zaútočila len tak do prázdna na to miesto.Trafila som a ninju to vyprostilo zo svojej techniky a už bol viditeľný.Vysunul svoju katanu a rozbehol sa proti mne.Dvojitým kombom som odrazila jeho útok a kopla ho do hrude.To ho však nijak nerozhodilo a dalej bojoval.Snažila som sa vykryť útoky a vystihnúť správnu chvíľu na útok.

Noemi

Nakoniec som si predsa len pozrela výbavu no jediné čo som zobrala boli vystužené chrániče na holene a ruky. Po tom som len odkráčala smerom k izbe a snažila som sa pri tom pôsobiť nenápadne aby si ma nikto nevšimol, akonáhle som bola dnu tak som si vzala všetky peniaze ktoré som našla vo vreckách a nejaké teplejšie oblečenie, mala som v pláne útek, nepáčilo sa mi to tu a nehodlala som tu ostať ani o chvíľu dlhšie. Po tom som vyšla z izby a začala som hľadať nejakého s tých týpkov.. nakoniec.. predsa nám len povedali že nás nebudú nútiť tu byť.. tým kecom o nebepečenstve moc neverím. A moji rodičia sú rozlezení po celom svete pochybujem že by niekto kvoli mne vynaložil nejaké úsilie nájsť ich. Keď som znova vošla do "zbrojnice" tak som prišla za tým chlapíkom ktorý ma sem priviedol a pozrela som sa mu tvrdo do očí. Nebudem tu.. nepáči sa mi to tu a chcem sa vrátiť domov, ku svojmu normálnemu životu a je mi jedno aké "nebezpečenstvo" ma tam čaká.. aj tak vám moc neverím skôr ste nejaká pochybná organizácia s ktorou nechcem mať nič spoločného. Zahundrala som potichu a čakala na jeho reakciu.

Javier

Zamyslel som sa a odpovedal jej.Dobre teda,môžeš odísť.Lietadlo ťa odvezie späť do Európy.No ked budeš mať problémy,čakám že ma kontaktuješ na toto číslo.Povedal som a dal jej moje číslo na papieriku.Už po tebe raz išli a chceli ťa zabiť,preto chcem aby si bola opatrná,nemusíš mne alebo nám veriť, no aspoň bud opatrná.Povedal som a nechal jej voľný prístup k odchodu.

Noemi

Dobre.. ďakujem, povedala som už trocha kľudnejšie a opatrne som si od neho zobrala to číslo, zastrčila som si ho do vrecka a pomaly začala odchádzať smerom k tomu lietadlu, ešte som sa raz otočila a rozmýšľala som či to bolo fakt také ľahké odtialto odísť. Po tom som len pokrčila ramenami a nastúpila do lietadla, usadila som sa na jedno zo sedadiel a zapozerala som sa do okna a mrazivú krajinu za ním. Stále som rozmýšľala či som nespravila chybu ale nakoniec som zahodila všetky pochybnosti a po chvíľke som zaspala.

Noemi

Keď ma lietadlo odviezlo na letisko v Bratislave tak som s menším povzdychom vystúpila a odtiaľ som išla autobusom až k svojmu domu. Celý čas som len tupo pozerala von oknom a rozmýšľala som nad udalosťami posledných dvoch dňov. Prišla som k Internátu a keď som vstúpila do izby, tak som si všimla že mám na odkazovači niekoľko odkazov. Prvý z nich bol od môjho trénera ktorý sa ospravedlňoval že včera neprišiel na Autobusku a že mi to niekedy vynahradí, druhý bol zo školy .. teda presnejšie od riaditeľa a oznamoval mi že ak sa do týždňa neozvem kde som, tak budem mať podmienečné vylúčenie. Bolo tam ešte veľa iných od mojich kamošov ktorý sa tiež pýtali kde som bola a že či s nimi nepôjdem niekam von. Bola som však celkom unavená a tak som odpovedala len do školy s ospravedlnením že mi tieto dva dni nebolo dobre a musela som ostať doma, po tom som ešte odpovedala trénerovi nech si z toho nič nerobí veď sú aj iné turnaje. Po tom som si len ľahla do postele a zvyšok dňa som prespala. Zobudila som sa asi okolo šiestej ráno a až vtedy som si uvedomila že som stále oblečená do normálneho oblečenie. Dala som si ho zo seba dole a išla som do sprchy. Po nej som sa vrátila do izby a obliekla som si niečo do školy, pohľadom som prebehla rozvrh a nahádzala do tašky nejaké školské veci, číslo na tú "organizáciu" som pri tom nechala na stole a vyšla som z domu. Keď som prišla do školy tak som učiteľke predala ospravedlnenku a sadla si na svoje miesto. Celá škola vlastne prebehla ako vždy, bola tam hrozná nuda a polovicu z toho čo učitelia vysvetlovali som vedela už zo základky. Po škole ma nejaký kamoši zavolali do mesta, robiť bordel a tak. Proste deň ako každý iný, len som sa ešte k sebe išla prezliecť do niečoho voľného pohodlného a niečoho takého čo mi moc nebráni v pohybe. Tiež som si dala rukavice a z garáže jedného kamoška som vytiahla bmxku. Slúchatká v ušiac a neprítomný pohľad. Tak nejak som išla po Bratislave až kým som neprišla na dohodnuté stretnutie, boli sme tam asi šiesti a keď sme sa zhromaždili všetci tak sme len tak bezcielne v BA robili bordel, pár rozbitých smeťákov, niekoľko pomalovaných stien a dosť veľa kilometrov prejdených na biku, stále sme sa túlali po BA aj keď už pomaly začalo zapadať slnko.

Dark

Stáli sme ja a môj parťák v miestnosti a čakali na naše rozkazy,vtedy pribehol Kan a povedal.Šéf objavil dalšieho z ktorým sme už mali čo dočinenia.Mal by byť niekde v Bratislave,určite ho nájdete.Urobte to skôr než tí skurv**yni inak budete mať veľký malér.Nik nebude trpieť vaše zlyhanie znovu.Povedal nám a my sme tomu ihned pochopili a vyrazili sme.Na to miesto sme dorazili pred zotmením a našli sme cieľ,postavili sa vonku a čakali v uličke kedy vyjde aby sme sa ho mohli zbaviť

Noemi

Chvíľu som ešte s priateľmi vystrájala ale aj tak bolo všetkým dosť na nič s toho Že nikto nearalmoval políciu a mi sme si neužili žiadne poriadne vzrušenie s naháňačky. Keď sa odo mňa odpojil aj posledný kamoš tak som sa na chvíľu zastavila a pozerala som sa na oblohu, sedela som na bmxke a poriadne som si ponaťahovala ochranné rukavice, načase ísť domov. Povedala som si s menším úsmevom a začala som ísť na biku smerom domov cez nejakú uličku, vôbec som si nevšimla že by ma niekto sledoval.